Sústredil som sa len na ten obraz.
Zahrmelo. A vzápätí sa do dunenia pridal aj piskľavý vietor. Hrali spolu mierne rozladenú skladbu vo večernej neistote. Párkrát sa ozvali aj plachtiace vtáky, ale nevedel som ich rozlíšiť.
Sústredil som sa len na ten zvuk.
Letný večer postupne kĺzal po mojej tvári, naťahoval mi líca, odúval pery. Mrazil a zohrieval ma zároveň.
Sústredil som sa len na ten pocit.
Do nosa mi prilietavala vôňa vysušenej trávy, poľných kvetov,... dozrievajúcich čerešní zo záhrady. S rôznou intenzitou všetkých zložiek mi dráždila sliznicu, ale ani som sa nepohol- nechal som čerešne nanovo zakvitnúť, kvety zapučať, trávu vyrásť...
...a sústredil som sa len na tú arómu.
Žil som týmto momentom len krátku chvíľu. Krátku chvíľu - každý deň. Vždy potom prišla sestrička a skončila môj letný večer. Odprevadila ma do izby, kde na mňa na stole čakali tmavé okuliare. Vraj si ich mám nasadiť, aby na mňa ostatní brali ohľad, keď sa pohybujem po sanatóriu.
Nikdy nepochopí, že ja nie som slepý.